Vtedy a teraz … Mnohé z nás si dávajú otázku, či byť aktívnou seniorkou, alebo zostať sedieť na stoličke. Moja rada je: pohybujte sa, nech ste kdekoľvek, hoci aj na posteli. Stretávajte sa s ľuďmi, spojte sa so seberovnými, zostávajte v kontakte s rodinou.
Myslite na to, že aj vaše dospelé deti sú už dospelé a podľa toho sa k nim správajte. Budovanie zdravých vzťahov s deťmi a vnúčatami je veľmi dôležité. Aktívne počúvajte, čo vám hovoria a vyhýbajte sa znevažujúcim poznámkam. Podporte a rešpektujte ich rozhodnutia, aj keď s nimi nesúhlasíte. Rešpektujete tým ich nezávislosť a ich rozhodnutia, avšak naznačte im aj svoje hranice. Veď každý by si mal prevziať zodpovednosť za svoje chyby. Zároveň je dôležité vedieť sa aj ospravedlniť a byť otvorený spätnej väzbe a kritike. Ak ste to svoje deti učili, určite si na to vo svojej dospelosti spomenú.
Starnutie môže byť plodné obdobie vášho života, ak k nemu pristúpite pozitívne. Vedieť zostarnú s gráciou však nie je ľahké. Chce to veľa práce, veľa kreativity, motivácie, určitú mieru sebadôvery a sebestačnosti. Dôležité je nevšímať si stereotypy o senioroch, že sú pomalí, slabí, technologicky nepružní atď. Veľmi často vidím v televízii zábery na skupinu seniorov, ako ťažko kráčajú mestom, vlečúc za sebou nákupný košík a krivkajúc domov z obchodu, rozčuľuje ma to. Vtedy si spomeniem na vyzdobené seniorky, ktoré som videla na mojich cestách vo viacerých mestách v zahraničí a je mi z toho smutno. Premýšľam, z čoho pramení taký rozdiel? Je to vždy len a len o peniazoch? Nie je to aj o hodnotách, zmysle života, o zdravých návykoch a sebareflexii?
Mnohí seniori a seniorky pracujú aj po odchode do dôchodku. Niektorí musia, iní chcú, lebo ich to baví. Dokonca niektorí začnú na dôchodku podnikať, založia si živnosť a využívajú to, že sú vysoko kvalifikovaní. Nie je dobré osvojiť si negatívne postoje k starnutiu, ktoré nám veľakrát naše okolie stereotypne podsúva. Negatívne stereotypy škodia psychike seniorov a znižujú ich sebadôveru. Tí, ktorí majú pozitívny postoj k starnutiu, žijú dlhšie, majú lepšiu pamäť a ľahšie sa zotavujú z chorôb.
Sme naozaj mimo? Mimo dobu, mimo technologického pokroku? Nemáme dotykové, len tlačidlové mobily a nevieme si ani zapnúť počítač? Ako je potom možné, že čítate tieto riadky?
