Prestali sme komunikovať, všetci sa namiesto toho bavíme. Na tablete, počítači, mobile. A aj keď sa s niekým rozprávame – to sa tiež bavíme. Ale bavia sa najmä politici, koaliční i opoziční, bavia sa ministri aj ich hovorcovia.
Slovník súčasného slovenského jazyka nám poskytne vysvetlenie, že nedokonavé sloveso „baviť sa“, znamená hrať sa, ale i nachádzať zábavu, príjemné rozptýlenie, oddávať sa smiechu, veselosti, alebo zaoberať sa niečím pre potešenie, prípadne tráviť čas žartovnými rozhovormi. Veľakrát, keď som sledovala televízne debaty, som mala pocit, že politici sa hádajú, a oni – keďže „sa bavili“, trávili čas žartovnými rozhovormi. Toto by určite ocenil aj Martin Kukučín, ktorý raz povedal : „človek najlepšie baví seba aj druhých, ak ich baví“. Podľa Slovníka slovenského jazyka z rokov 1959 – 1968 „baviť sa dá aj na cudzí účet“, ale aj „na zbojníkov“…
V jednej televíznej debate (keď sa politici bavili) sme sa dozvedeli, že sme „tí dole“. A pritom mnohí bývame na najvrchnejších poschodiach starých panelákov. „Ešte raz“, sme naozaj „tí dole“?
Pri vstupe do Národnej rady SR dostanete na krk „kartičku“ s pokynom : „Pri odchode vrátiť na recepcii!“. Ďalší pokyn : „Nosiť na viditeľnom mieste!“ vás vráti do reality a „vyštafírovaných vojačikov“ (vtedy tam boli, teraz nie sú) si ani nevšimnete, ste uzemnení, ste „tí dole“.
„Neurčitok je dobrá vec, pretože jeho medzigeneračný účinok je neodškriepiteľný. Druhá strana hneď pochopí, je na to zvyknutá z dávnych, aj školských čias. A tak sa neurčitok posúva z pokolenia na pokolenie. A keďže „tí hore“ nekomunikujú, ale sa bavia, aj neurčitok si v tejto hre žije svojím vlastným životom. Je všade okolo nás: Neklopať, tu pracujeme!, Zatvárať dvere!, Nechodiť po tráve!, Nefajčiť! …
Nevieme komunikovať, lebo sa bavíme – o tom, či o inom. Komunikácia, prípadne beseda, by nemala byť o ponižovaní toho druhého, mala by byť o tolerancii. „My dole“ dostávame pokyny zo všetkých strán a bez akejkoľvek úcty. Aj voči starším. Na jednej nemenovanej akcii oslovila prednášajúca prítomných seniorov: „Pýtajte sa aj blbosti, ja to tu potom nejako skorigujem …“ A práve v ten deň dôchodcovská organizácia spolu s vrcholným politickým predstaviteľom deklarujú, ako si u nás vážime dôchodcov. Ako to vlastne je? Máme, alebo nemáme „k sebe dôstojnosť“? (ústami jedného bývalého politika)
Na Slovensku sa kedysi bavili deti s hračkami, teraz sa bavia „tí hore“ v besedách, ale i s nami, čo sa baviť ani nechceme. Mám zimomriavky, keď si pomyslím, že takto zabávať by sme sa mali aj naďalej. „Ešte raz!“ – mám z toho zimomriavky! Prečo? Lebo volič vie H…o.
Ale „pobavme“ sa o tom, či to, čo som napísala, nie je náhodou „cez čiaru“? Ak áno, tak potom „padni komu padni“! Aj B. S. Timrava kedysi napísala v jednej zo svojich poviedok, že „padali ako muchy“ (nepriatelia).
