Moja stratená kariéra

Nikdy som nechcela byť klaviristkou. Aj tak ma rodičia zapísali do hudobnej školy. Bývali sme v malom mestečku a chodiť do hudobnej školy patrilo k imidžu dobrej rodiny.

Ja som tam však chodila nerada. Jediné, čo sa mi páčilo bolo, že škola sa nachádzala v starom kaštieli. Mnohokrát sme my, žiaci, blúdili po chodbách kaštieľa a objavovali skryté zákutia. Najviac nás fascinovala malá kaplnka, v ktorej boli všelijaké nádherné poklady. Zistili sme, že sa dá do nej nahliadnuť cez okno, ktoré sa nachádzalo na chodbe, po ktorej sme chodili do našej triedy.

Prednedávnom som do tohto zámku zobrala celú rodinu na exkurziu. Je už opravený a konajú sa tam kultúrne akcie. Keď som mladému sprievodcovi priblížila moje roky v hudobnej škole a čo všetko sme tu povystrájali, bol celkom rád, že sa dozvedel nové informácie o priestoroch, po ktorých vodí turistov. O týchto časoch nemal ani tušenia.

Keďže som nenapredovala v hre na klavíri, musela som chodiť k tej istej učiteľke aj na doučovanie do jej domáceho prostredia. Nemala nikoho, bola sama, pretože jej strýko s ktorým bývala, zomrel. Bola veľmi prísna a nekompromisná. Môjmu otcovi hlásila každý môj nezdar. Bola totiž aj jeho bývalá učiteľka a dobre sa poznali. Na rozdiel od môjho otca, ktorý vedel hrať na viacero hudobných nástrojov, ja som rodinu sklamala.

Klavír sme po absolvovaní základnej umeleckej školy predali, lebo som stále odmietala na ňom hrať. Rodičia mi za utŕžené peniaze kúpili lyžiarsku výstroj.

To bol pocit! Preháňať sa na lyžiach po zasnežených kopcoch. Až do veku 68 rokov. Dokonca som absolvovala aj viaceré lyžiarske preteky na univerzite, kde som učila. Najlepšie umiestnenie bolo 3. miesto na pretekoch zamestnancov univerzity. Ten pocit sa nedá opísať. Pre mňa to znamenalo a doteraz aj znamená, akoby som získala olympijskú medailu.

A keď som nedávno, na Vianoce, dostala od manžela ako darček digitálny keyboard, zdúpnela som. Myslel to dobre, chcel, aby som bola šťastná … Keď sa hovorí, že história sa opakuje, v mojom prípade to platí dvojnásobne. Ale prečo práve na Vianoce?
Melody - svet hudby
 

 

 

 

Zdieľať článok
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on linkedin
Share on email

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Ďalšie články

Blog

Ako zvládnuť starnutie?

Vtedy a teraz … Mnohé z nás si dávajú otázku, či byť aktívnou seniorkou, alebo zostať sedieť na stoličke. Moja rada je: pohybujte sa, nech

Celý článok »
Blog

Učíme vnúčatá dobročinnosti?

Hodnoty, ktoré vštepujeme našim deťom a ich deťom, ich sprevádzajú celým životom. Ktoré sú to? Úprimnosť, lojalita a spoľahlivosť, rešpekt, láska, nezištnosť a citlivosť, láskavosť

Celý článok »
Blog

Schody a my

Vonku či dnu, veľakrát sa cítime neisté na schodoch a obrubníkoch. Buď vtedy, keď schádzame, alebo keď ideme po schodoch hore. Doma máme madlá, zábradlie,

Celý článok »