Sme po 60-ke a sme naozaj limitované? Myslím, že nie. Nahraďte očakávania reálnymi plánmi! Zamerajte sa na to, čo môžete urobiť a nie na to, čo nemôžete.
Lebo …
Vek nad 60 rokov – to sú najlepšie roky života. Deti sú väčšinou samostatné, sme na dôchodku, máme čas pre seba a sme relatívne zdravé. Môžeme blogovať, cvičiť, prechádzať sa, plávať … Kto môže, robí aktivity aj so svojím partnerom. Spoznávajte zase svojho manžela, je už iný ako bol pred 50 rokmi. Ale! Nájdite si aj novú záľubu, robte čokoľvek, čo vás baví. Nevzdávajte sa však svojich životov a svojich záľub.
Po 60 sme niektoré limitované v rôznych športoch, ktoré sme vykonávali dovtedy. Ja kvôli postihnutému pravému kĺbu nemôžem lyžovať. Mám aj strach z pádu na ľad, tak som prestala korčuľovať. V zime, keď prechádzam okolo jazera a vidím ľudí, ako sa korčuľujú, je mi to veľmi ľúto.
Zostáva mi ale chôdza a do nej som sa zamilovala. I keď som na túre v skupine medzi poslednými, užívam si to. Túra je však silný výraz, je to prechádzka prírodou. Horskú turistiku môžeme zmeniť aj na mestskú turistiku. Joga, Pilates, strečingové kurzy sú ďalšie možnosti. Sú dobré preto ,že sú pomalé a sústredené.
Najvhodnejší je však tanec. Tancovať môžete v komunitnom centre, alebo doma s manželom, príp. aj samé. Vhodné tance pre seniorky sú: LO ISA GOI, VINO GRIEGO,ALUNELUL, ZORBA a iné.
Som vďačná, že v mojom meste sa ponúkajú rôzne aktivity pre seniorov. Som členkou Aksenu (www.aksen.sk) – čo je spolok aktívnych seniorov. Ponúka veľa aktivít, všetky sa ani nedajú stíhať, tak ich robím výberovou formou a zúčastňujem sa tých, ktoré mi robia radosť. Nepohrdnem ani listovaním mne prospešných stránok, ktoré propagujú zdravé a kvalitné produkty.
Počas pandémie som sa zamýšľala nad tým, kde by sme sa s priateľkou mohli stretávať tak, aby sme jedna druhú neohrozili. A dostala som nápad, budeme objavovať poklady …
Dohodli sme sa teda, že sa stretneme na neďalekom cintoríne, kde máme pochovaných našich predkov a prinesieme si aj rodostromy. Z našich predchádzajúcich rozhovorov sme už tušili, že sme vzdialené príbuzné.
Začalo to vlastne zdieľaním príbehov našich rodín. Zdieľanie príbehov totiž posilňuje mozog, ale vytvára i nové väzby, nové priateľstvá, získavame si dôveru. A zároveň počúvanie príbehov pomáha liečiť myseľ, strach a pocit izolácie. Je to dôležité pre dobré starnutie. Rozprávanie príbehov nám pomáha nájsť nové momenty v našom živote. Takže nielen rozprávanie príbehov, ale aj ich zdieľanie je dobré pre našu myseľ a utužovanie priateľstva.
So starnutím sa dá vyrovnať rôznymi spôsobmi. Môžeme sa stať samostatnými, alebo budeme niekomu pomáhať.
Na moju stránku www.topseniorka.sk reagoval na Facebooku anonymný prispievateľ, ktorému bolo smiešne, že tu používame slovo seniorka. Podľa neho sme aj tak všetky stareny! Nemal tvár, nemal meno … Škoda bolo aj reagovať. Keby som napísala moju reakciu (ako veľmi som chcela!), určite mal pripravené ďalšie originálne myšlienky. Keď sa však naučíme kontrolovať svoje pocity a budeme pozitívne „stareny“, cez takéto uštipačné poznámky sa prenesieme s úsmevom, lebo sme: samostatné, tvorivé, motivované, odolné – naučili sme sa v živote vstávať z popola! Majme zmysel pre humor, uchovávajme si svoje morálne hodnoty.
Ako nájdeme duševnú rovnováhu? Odstráňte zo svojho života všetko nepotrebné, naučte sa delegovať, naučte sa povedať nie, niekedy si užívajte ticho. Zamerajte sa na veci, na ktorých vám záleží a ostatné eliminujte.
Ako dosiahneme zmysluplný prechod do dôchodku? Urobte si zoznam svojich zručností a rozmýšľajte o tom, komu by ste ich mohli ponúknuť.
Podnikajme aj po 60-ke! Podnikanie v neskoršom veku má svoje čaro. Podnikajte v niečom, čo vás baví, buďte flexibilné, zarábajte peniaze, buďte si sama sebe šéfkou!
Lebo – vlastnosti „stareny“ podnikateľky sú: skúsenosť, odolnosť, lepšie poznáte seba aj druhých, vek sa cení, máte aspoň aký – taký dôchodok, ktorý vás ochráni od prípadného nezdaru.
Ak nechcete podnikaním zarábať, môže sa venovať dobrovoľníctvu, môžete poskytovať emocionálne a sociálne poradenstvo, môžete sa učiť nové veci, môžete byť aktívnou súčasťou domáceho vzdelávania a možno niekedy (po covide) aj cestovať.
Pripravte sa na rôzne možnosti riešenia životným situácií a tomu učte aj svojich najbližších. Verte, že zvládnete aj to najhoršie, dôverujte v budúcnosť. Sústreďte sa na možnosti, nie na strach.
