Životný štýl
Bývanie a minimalistický štýl
Minimalizmus je súčasný celosvetový trend, preto mu budeme venovať pozornosť aj my. Po rokoch života sa nám podarilo zhromaždiť veľa vecí, ktoré nám doslova padajú na hlavu zo všetkých strán. Sú to väčšinou lapače prachu. Obklopuje nás množstvo predmetov, ktoré nám slúžili v kuchyni, počas výchovy našich detí, pri realizovaní záľub. A zbaviť sa vecí, s ktorými nás viažu rôzne spomienky je veľmi ťažké. Oveľa ťažšie je vyhadzovať veci, ktoré milovali naše deti a ktoré nám pripomínajú rôzne milé aj nemilé chvíle. Deti sú už dávno preč z domu, ale časopis, ktorý vyrobil náš syn, keď bol v druhej triede základnej školy – to je predsa rodinný poklad. Takisto šaty, ktoré mala naša dcéra na imatrikulácii pri svojom prvom vstupe na univerzitu … Tú však nedokončila. Takže jej vysokoškolský index zaplnený len po tretí semester vysokej školy, môže ísť bez dlhého premýšťania do krbu? Dá sa však aj selektovať, čo vyhodiť a čo nechať ako spomienku pre nás alebo pre ďalšie generácie.
Odkladáme knihy, papiere, pohľadnice, blahoželania, oblečenie, dary, aj keď si už nepamätáme, kto nám ich dal. Ako teda ďalej?
Je potrebné vypracovať si plán. Môžete každý deň venovať činnosti vyhadzovania nepotrebných vecí 15-20 minút. A do roka budete mať priestor okolo seba voľnejší.
Alebo sa môžete presťahovať do menšieho bytu, prípadne osloviť firmu, ktorá vyhodí nepotrebné veci na smetisko. To vám však môže byť ľúto. Niečo môžete vyhodiť do kontajnera so šatstvom, ktorý je pred domom. Iné môžete darovať do detského domova alebo zaniesť do charity, prípadne sa môžete cez facebook spojiť s ľuďmi, ktorí hľadajú použité veci.
Ak by vám tieto rady pripadali veľmi drastické, kúpte si garáž na mieste, kde je intenzívny pohyb ľudí a noste poklady tam. Ale jedného dňa sa predsa odhodlajte, otvorte dvere garáže a rozdávajte – tak po „americky“ – okoloidúcim …
A rada na záver? Odporúčam vám, prečítajte si medzinárodný bestseller „Švédske umenie smrteľne vážneho upratovania“ od autorky Margarety Magnussonovej. Dozviete sa v nej, ako seba a svoju rodinu oslobodiť od života plného neporiadku. Je isté, že veci, ktoré ste „syslili“ celý život, vaša rodina neocení. Ak by ste si želali, aby na vás vaši najbližší spomínali len v dobrom, dajte si poradiť
Psychológia zdravia
Zdravie sa vo všeobecnosti chápe ako dynamická rovnováha organizmu medzi vnútornými a vonkajšími podmienkami jeho života. Existuje množstvo prístupov k pojmu zdravie a jeho definovanie je značne zložité. Pokúsime sa teda definovať zdravie ako celkový telesný, psychický, sociálny a duchovný stav človeka, ktorý mu umožňuje dosahovať optimálnu kvalitu života. Čo je však dôležité, veľký dôraz sa kladie na vlastnú zodpovednosť každého jednotlivca za svoje zdravie.
Nástrojom na realizáciu cieľov majú byť projekty, ktoré v našom prostredí prispievajú k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva, ako sú napr. Zdravá škola, Zdravé mestá, Národný program boja proti drogám, Národný program ochrany starších ľudí. Podporou zdravia sa zaoberajú aj viaceré vedné odbory, medziiným aj psychológia zdravia. Jej dôležitou úlohou je podporovanie dobrého zdravotného stavu jedinca a dodržovanie zdravého životného štýlu. Problematikou psychológie zdravia sa zaoberajú viacerí zahraniční a naši autori. Zo všetkých spomenieme najmä autora Jana Křivohlavého, ktorého knižky sú určené širokej verejnosti. Zaoberá sa v nich zdravými medziľudskými vzťahmi, vzájomným porozumením, ale aj problematikou psychológie zdravia. Všetky tieto oblasti navzájom súvisia.
V rozvinutej spoločnosti nie je ťažké žiť sedavým spôsobom života bez väčšej telesnej námahy. To je práve teraz, v dobe covidovej najväčší problém.. Ľudia často využívajú na presun automobil, sedia za počítačom a veľkú časť dňa trávia pozeraním televízie. Moderný životný štýl priniesol so sebou i zmenu stravovacích návykov negatívnym smerom. Ak spočítame všetky vyššie spomenuté fakty a pridáme k nim vplyv znečisteného životného prostredia a vysokú mieru stresu, niet divu, že i medzi mladými ľuďmi narastá počet rôznych ochorení. Psychológia zdravia poukazuje na to, že zdravie sa dá zásadne zlepšiť zmenou životného štýlu zahrňujúceho kvalitnú stravu a viac pohybu. Z vlastných skúseností vieme, že keď najmä mladým ľuďom dávame rady, zvyčajne to má negatívny účinok. Skúšajme preto vlastným príkladom podnietiť ich záujem o svoje zdravie už odmalička.
Podpora zdravého životného štýlu zahŕňa výživnú stravu, cvičenie, vyhýbanie sa fajčeniu a rizikovému správaniu. Extrémny stres však zdravie poškodzuje a môžu ho spôsobiť viaceré životné udalosti, ako sú: nezamestnanosť, rozvody, úmrtia, katastrofy, vojny a iné osobné traumatické udalosti. Mnohým z nich budú na ceste životom čeliť. Pokúsme sa im podať pomocnú ruku aj my, ich najbližší.
O faktoroch, ktoré podporujú naše zdravie, ale aj o tých, ktoré ho poškodzujú, budeme písať neskôr.
Načo nám je interkultúrny dialóg?
My a svet. Žijeme v pestrom svete , kde sú síce ľudia rôzni – ale všetci sú si rovní. Multikultúrna spoločnosť si vyžaduje interkultúrny dialóg bez predsudkov a stereotypov.
Je interkultúrny dialóg to, keď sa v lietadle stretnú predstavitelia viacerých národností a budú sa rozprávať? Alebo je to niečo iné? Dialóg je z hľadiska ľudských práv najvyššou formou vzájomnej komunikácie. V interkultúrnom dialógu ide o to, aby sme si osvojili rôzne vyjednávacie a komunikačné štýly. Interkultúrny dialóg je disciplína a zložitý proces, ktorý si vyžaduje prax a vzdelanie. Je nevyhnutný, lebo sa neustále stretávame s ľuďmi z iných kultúr. Či už je to v domácom prostredí, alebo keď cestujeme do zahraničia.
Komunikácia je závislá od reality, v ktorej sa uskutočňuje, ale tiež od pravidiel, ktoré platia v tej – ktorej krajine, kultúre. Ak sa pozeráme na kultúru ako na produkt ľudskej komunikácie a správania, do popredia by sa mali dostať hodnoty a normy kultúrnej reality.
Na komunikačnom základe sa budujú a utvárajú pravidlá vlastného správania a ich finálnym produktom je kultúra. A čo individuálna a skupinová komunikačná kompetencia? Psychológia ľudskej komunikácie rozoznáva aj rôzne patológie a paradoxy, ktoré prináša éra masovej komunikácie. Komunikačné prostredie kultúry sa môže prejavovať ako kooperujúce – ale tiež aj ako súperiace – čo je typické práve pre naše kultúrne prostredie. Kultúrne rozdiely sa prejavujú v rôznych oblastiach ľudskej interakcie. Ich neznalosť a nerešpektovanie môže mať negatívny vplyv najmä na vzťahy v kultúrne zmiešanom prostredí. A práve dialóg by mal viesť k zvýšeniu harmonických vzťahov medzi ľuďmi. Dialóg by nemal byť všeobecný ani polarizujúci. Každá z komunikujúcich strán si musí byť vedomá svojich hodnôt, ale len spoločná tolerantná debata prispieva ku spoločnému sebapoznaniu.
Interkultúrnu kompetenciu rozvíjame vtedy, keď sme flexibilní, keď sa dokážeme rýchlo adaptovať na nové okolnosti a sme tolerantní k iným jazykom a kultúram. Deje sa to v našom kultúrnom prostredí? A čo sa vlastne teraz deje naprieč Slovenskom? Je to kultúrnosť – alebo niektorými nazývaná stratená perspektíva? Je kultúrny taký politik, ktorý nedodrží slovo dané voličovi? Je to šok – alebo typická slovenská vlastnosť? Všetko iné je vraj horšie… Ako to vníma človek z iného kultúrneho prostredia – aký stereotyp si vytvorí o Slovákoch? A bude ho rozširovať ďalej.
Prioritou je dosiahnuť, aby človek pochádzajúci z iného kultúrneho prostredia nebol v komunikačnom procese nepochopený. Je preto veľmi dôležité zvyšovať u občanov prah medzikultúrnej citlivosti, k čomu nám napomáha interkultúrny dialóg. Zdôrazňujem, že interkultúrny dialóg je výzva pre každú kultúru, lebo môže priniesť jej obohatenie. Opak je „schudobnenie“. Podpora záujmu o iné kultúry je cestou k rozširovaniu kultúrne špecifických poznatkov a predpokladom pre úspešný vstup občanov do medzikultúrnych interakcií. Nie je možné zvyšovať medzikultúrnu gramotnosť bez tohto fenoménu. Alebo žeby áno?
Niekto si môže myslieť, že cez ostnatý plot nie je možný interkultúrny dialóg. Je – veď cez drôt sa počujeme a dokonca sa aj vidíme a tí, čo dávajú výpoveď ľudskej solidarite vlastne tiež interkultúrne komunikujú. Aj to je komunikácia, aj to je interkultúrny dialóg?
